Horší démon ako tí v hlave

20. srpna 2015 v 23:53 |  Po krajine Phantasya

Niekoľko dní sa Viktória cítila naozaj zle. Veľmi zle. Prejavovalo sa to tak, že stratila úsmev z tváre a bolela ju hruď. Dokonca neskôr ju začala bolieť aj hlava. Prechádzala sa po záhradách Zámku a rozmýšľala. Kopla do kameňa v tráve a ten poskočil o meter dva ďalej od pôvodného miesta. Vtedy sa zastavila v prechádzaní, položila si ukazovák na pery a očami zamierila do nebies. Mala by do toho kopnúť.
Rozhodla sa pustiť do boja s démonmi, ktorí ju sužovali. Nebude to ľahký boj, ale aspoň bude mať čo na práci. Posledné dni sú príliš nudné. Vošla do izby, ktorá bola dlho zavretá, niekoľko rokov. Pravda je taká, že sa čas od času nechala ovládnuť tými démonmi, no zašlo to už priďaleko, priveľa im dovolila. Prešla cez izbu k veľkej drevenej skrini a otvorila ju. Dvere skrine zavŕzgali, pretože pánty dlho neboli premazané. Dnu, v šere, bolo všetko to, čo používala kedysi - chránič hrude a brucha, krku, rúk a nôh. Dolu pod chráničmi boli topánky, čierne, s vysokým členkom, pevné. Vybrala to na svetlo v izbe a handrou oprášila. Och, koľko prachu. Keď uvidela ten prach, zhrozila sa, ako dlho dovolila démonom nad ňou vládnuť. Čistila rýchlejšie, potom si vyzliekla šaty a ostala len v spodnom prádle. Začala si obliekať chrániče na nahé telo, pripínať a uťahovať na správnych miestach. Stále jej dobre sedelo, nezmenila sa za tie roky. Keď bola oblečená, prekvapilo ju, aké ľahké je a ako dobre sa v ňom pohybuje. Prešla k vitríne napravo od skrine, ktorej dvere nechala otvorené a vybrala z nej dve malé dýky, ktoré koženým opaskom upevnila okolo stehien. Okolo pása si pripevnila pošvy a do nich vložila dva ľahké úzke meče.
Dvere od izby, kde sa prezliekla nechala dokorán a opustila Zámok. Ocitla sa vo Phantasyi a bola nepríjemne prekvapená. Obloha bola tmavá, akoby malo každú chvíľu začať pršať, lesy boli temné a z rôznych kútov išli zvuky, ktoré človeku spôsobovali miernu paranoju. Tichučko našľapovala po lese, lebo vedela, že každú chvíľu sa ocitne v nebezpečenstve. Takúto Phantasyu videla už aj predtým, temnú, nebezpečnú, nepredvídateľnú... A vedela, že ju čoskoro niečo ohrozí. Rovnako ako jej myšlienky. Boli temné, miestami nebezpečné a každú chvíľu ju ohrozovali. Ruku mala položenú na jednom z mečov a prikrčená sa predierala kríkmi, cesty v lese zmizli. Prudko zastavila, vlastný dych sa jej zdal príliš hlasný a tak ho zadržala. Počúvala. Možno sa jej to len zdalo, a možno to naozaj počula. Stála tam uprostred kríkov so zatajeným dychom, keď si zrazu uvedomila, že dych počuje. Pravidelný, pomalý, číhajúci. Nebol to jej dych. S doširoka otvorenými očami sa obzerala vôkol seba, nič však nevidela. Zrazu ten dych stíchol.

Ona sama sa nadýchla, pomaly vydýchla. Niečo po nej skočilo a strhlo ju na zem. Poškriabalo ju to na tvári a opäť zmizlo. Viktória sa rýchlo postavila na nohy a rozhliadla. Prišlo to tak znenazdania, že si ani nestihla všimnúť čo to bolo alebo ktorým smerom to uniklo. Ale vedela, že je stále niekde blízo nej. Urobila prudký krok vpred a ono sa to pohlo vpravo od nej. Nečakalo, že niečo podnikne. Ihneď zmenila smer pohybu a skočila do kríkov. Skočila na ohavného tvora, s čiernou kožou, červenými očami a bielymi zorničkami, krátkymi rohmi na hlave a pazúrmi, ktorými ju poškriabalo. Stuhla, vydesila sa jeho vzhľadom. Bol to nepochybne démon. Démon z jej hlavy. Teraz je jej šanca. Démon využil sekundu, kedy Viktória zaváhala a vymanil sa z jej zovretia. Stáli oproti sebe, Viktória sa dívala svojimi zeleno-modrými očami priamo do bielych zorničiek tvora pred ňou. Prikrčila sa, zaškerila, odhalila celý horný rad bielych zubov a zvraštila nos i čelo. Zaškeril sa aj démon, sykot prenikal temným lesom. Prebehol krutý boj. Nebolo to ľahké. V jednej chvíli mal na vrch démon, škriabal a škrtil Viktóriu, až nemohla dýchať, chvíľami si myslela, že je všetko stratené, potom sa situácia otočila, Viktória búšila päsťami a bojovala, čo jej sily stačili. Situácia sa niekoľkokrát otočila, až nakoniec sa podarilo Viktórii chytiť démona za rohy, škubnúť mu hlavou do strany a hlboko sa zahryznúť do jeho krku. Démon vykríkol odporným škrekotom, máchal pazúrmi okolo seba v snahe zasiahnuť Viktóriu a zachrániť sa, tá však mala priveľa adrenalínu v krvi a jej zovretie nepoľavovalo. Siahla na dýku pripevnenú k stehnu a preťala krk na mieste, kde už uhrýzla. Vytreskla krv, či čierna alebo červená Viktória nevie, v lese bolo príliš šero na to, aby rozoznala jej pravú farbu. Pustila démona, ten sa zviezol k zemi a prudko krvácal. Chvíľu jej ho bolo ľúto, potom si ale vydýchla a doľahla na ňu únava. Mesiac už vyšiel na oblohu a trochu presvietil les striebrom. Porazila svojho démona. Nevedela však, čo sa stane najbližšie. Porazila ho len vďaka tomu, že ona sama bola horším démonom než ten, ktorý ju sužoval. Len tak si dokázala vysvetliť jeho krutú porážku. Otočila sa na návrat domov a pozrela na mesiac, ktorý jej svietil na cestu. Zorničky sa jej zabeleli a Viktória sa už ponáhľala domov na Zámok. Bola vyčerpaná, musí si trochu oddýchnuť.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama