Hlasy v hlave

16. června 2014 v 22:36 |  Po krajine Phantasya
Len niekoľko lúčov miznúceho slnka preniká cez rolety na oknách. Cítiš teplo na hrdle, na prsiach, na bruchu dokonca aj na nohách. Ležíš v posteli a tuho objímaš muža, ktorý má byť súčasťou tvojej budúcnosti. Voniaš jeho vlasy a pozeráš sa kdesi za neho na stenu. Za stenu. Najskôr spí v tvojom náručí. Spomínaš. Na vaše prvé stretnutie vo dverách kaviarne. Bolo zvláštne. Plné rozpakov a rozpálených líc. Neskôr ti povie, aká si bola vtedy krásna. Potom dohodnuté stretnutie v nezvyčajnom čase, na tvoje veľké prekvapenie veľmi príjemné, úplne prirodzené, čas nemal zmysel, aj tak plynul príliš rýchlo. Rozpačité rozlúčenie, kedy ani jeden nevedel, čo má urobiť a tak ste sa len obaja na seba nervózne usmiali a odkráčali každý iným smerom.

Jeho horúce, skúmavé prsty na tvojom krku. Krv pod jeho rukami ti celkom určite vrela, mohla si to cítiť pri každom jeho dotyku. A čo ešte len jeho pohľady, pohľady, ktoré skúmali každý tvoj kúsok, pohľady hynúce túžbou a neuveriteľné rozpaky. To všetko sa dá povedať, že je ničím, v porovnaní s horúcim bozkom plným vášne v taxíku, keď ste spolu išli k nemu. Predchádzal mu divoký pohľad, ktorý ťa vždy skrotil. Celú si ťa skrotil. Z nebezpečnej šelmy sa stalo bezbranné mača. To s tebou urobil. Víno v pohári s príchuťou korku, ktorý sa vám nepodaril otvoriť. Nevypili ste ho. Nebolo potrebné uvoľniť sa. Boli ste obaja uvoľnení. Ležali ste v tme, tvoje vlasy sa mu všade plietli a bála si sa ho dotýkať. Nemohla si sa ho dotýkať. Mali ste len mesiac, spomienky by ťa celkom určite rozožrali postupne zvnútra. Nemohla si sa ho dotknúť a spomínať na to. Namiesto toho si mu dovolila aby sa ťa dotýkal on. A on sa ťa dotýkal celú noc, dlaňami prechádzal každý kúsok tvojho tela, skúmal ho, už ho poznal. Na tvojej koži bolo nespočetne veľa odtlačkov jeho prstov. Neskôr ste zaspali v tuhom objatí, v objatí, ktoré trvá dodnes. Zdôveril sa, že sa cíti ľúbený. Mal pravdu, no nevedel odhadnúť ako veľmi ľúbený je. Veľmi. Ráno ste vstali skoro, uvarili si kávu, pretože to bolo to jediné, čo doma mal. Zavolala si taxík a odišla domov. Doma si sa poriadne osprchovala a paranoidne si myslela, že jeho pach je na tebe ešte stále cítiť. Čo by ti na to povedal tvoj priateľ? Bol by to celkom iste koniec. Nahá si si sadla na posteľ a chvíľu bez myšlienok pozerala do zeme. Neskôr sa to zmenilo na spomínanie. A to spomínanie už nikdy neskončí.

Opäť si sa pri tom prichytila. Ležíš v posteli s priateľom a myslíš na neho. V hlave sa ti vynára jeho hlas. Nemôžeš na neho myslieť, nemôžeš spomínať. No zdá sa, že je to akýmsi tvojim prekliatim. Nikdy nebyť úplná. Keď odchádzal, do kufra si zbalil aj tvoje srdce.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 raia | creyativite ^∇^ raia | creyativite ^∇^ | E-mail | Web | 20. prosince 2014 v 21:19 | Reagovat

to je krásne! nádherná poviedka ^u^

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama