Ab imo pectore - Sirota

25. června 2014 v 15:01
◄ Predchádzajúca časť



- Prečo sú vyvesené žlté vlajky?
Kiara sa vracala z ďalšej výpravy a už z diaľky videla viať žlté smútočné vlajky.
- Niečo sa stalo. - povedal Shíltrim.
Kiara sa nadvihla v sedle a Jasmine, jej čierna kobyla, veľká ako bojový kôň no stále elegantná, napínala mohutné svaly v rýchlom cvale.

- Generál Richard! - zbadala ho len čo prešla bránou, práve cválal nádvorím na svojom veľkom bojovom koni sem a tam, ako organizoval armádu, Kiara ničomu nerozumela - Richard, čo sa stalo?
Generál ju predsa len v tom zhone začul, obrátil sa k nej a v očiach mu bolo badať čosi, čomu Kiara nerozumela.
- Kiara, - hlesol - tvoji rodičia... Tremendo ich zajal.
Kiaru oblial studený pot, Tremendo má jej rodičov. Ak sa k ním okamžite nedostane, už ich nikdy neuvidí. Obrátila Jasmine a vyrútila sa z paláca plným tryskom.


K Tremendovmu sídlu dorazila o niekoľko hodín, keď sa už stmievalo. Celé dni nejedla a nepila, no necítila hlad ani smäd. Plížila sa k bráne, keď z krovia ktosi vyskočil. Malý ošúchaný chlapec v otrhanom oblečení. Chlapec k nej naťahoval trasúcu sa ruku a ukazoval na ňu prstom. Vyzeral, akoby onemel od strachu, zrazu však začal prenikavo vrieskať. Kiara naňho skočila, aby ho umlčala, no bolo neskoro. Zaváhala hneď na začiatku a dovolila, aby ju chlapec prezradil. Teraz už pri nej stáli Tremendovy vojaci a železnými rukavicami jej bolestivo zvierali ruky. Mykla plecom, no ich päste boli dosť silné, aby nepovolili zovretie. Začali ju ťahať z krovia smerom k bráne.
- Pustite ma. - prehovorila pokojne, no vojaci mlčky pokračovali ďalej. Neskôr zistila, že všetci Tremendovi pešiaci majú vyrezaný jazyk, aby ho nemohli prezradiť. Keď vojaci nijak nereagovali, rozhodla sa použiť mágiu na oslobodenie. Privrela oči, chcela nahromadiť len toľko energie, koľko potrebovala. Vojakov začala cítiť takmer okamžite až nakoniec vedela aj o chrobákovi pod nohami. Jeden z nich sa začal obšmietať, vydesene sa pozrel na toho druhého a rýchlo pustil Kiarinu ruku. Mal otvorené ústa, akoby chcel kričať a mätal rukou, akoby chcel uhasiť oheň, ktorý nehorel. Do chvíle ležal na zemi so sčernetou pokožkou. Kiara sa výstražne pozrela na druhého vojaka. Prekvapivo sa s ním nič nedialo. Zvláštne, kúzlo malo zasiahnúť oboch. Zbadala mu vydesenie v očiach, mlčky hľadel na zhorené telo a rýchlo Kiarou mykol smerom k bráne. Teraz sa už poriadne ponáhľal, hnal ju až ju doniesol pred Tremenda. Postavila sa pred neho vzpriamene a hrdo sa dívala do jeho čiernych očí. Na tvári mal typický úškrn.
- Drahá neter! - privítal ju s rozpaženými rukami. Kiara sa ani nepohla. - Takže zo srdečného rodinného stretnutia nič nebude? Nevadí. Povedz, prečo si ma konečne poctila tvojou drahou prítomnosťou?
- Pusť mojich rodičov. - nadvihla bradu a rázne povedala. Krátko sa zasmial.
- Takto to nepôjde, neterka, tu nie sme v tvojom kráľovstve, kde ti každý behá okolo zadku a bozká nohy. Mágia čosi stojí, aj toto bude čosi stáť.
- S chudákmi neobchodujem.
- Som tak láskavý, som ochotný dať ti na výber. Vymením svojho brata a jeho ženu, tvojich rodičov, za Petra, lásku tvojho života.
Ostala nemo stáť. Taký hlúpy návrh, Sofiina voľba.
- Čo? Tak nič? Dobre, nechám ti čas, aby si si vybrala. - luskol prstami a vojak ju schmatol za ruku. Odviekli ju dolu pod hrad do väzenia. V tom plesnivom väzení na tvrdej podlahe strávila tri dni v halucináciach, ktoré jej Tremendo privodil. Striedavo v nich videla rôzne smrti svojich rodičov aj Petra, cítila ich utrpenie. Za tie tri dni jej stúpla teplota a v horúčkach blúznila. Na štvrtý deň ju Tremendo vyvliekol von. Bolo zamračené a kropilo.
- Dívaj sa hore, inak prídem o zábavu.
Zdvihla oči k zamračenému nebu a nebola schopná pohnúť sa ani myslieť. Vysoko, z najvyššieho okna vytŕčal hrubý drevený trám, na ktorom boli zaviazané laná na ktorých koncoch viseli obesení jej rodičia. Matka už bola mŕtva, zlomila si hneď väz, no otec sa ešte stále mätal vo vzduchu a dusil sa.
Nikdy sa jej ten pohľad nestratil z očí. Diera v srdci, ktorá sa nikdy nezahojí natoľko, aby prestala bolieť. Cesta osudom, ktorej sa nemohla vyhnúť, skúška daná bohmi, ktorú musela okúsiť, aby dokázala svoju silu.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Simix Simix | Web | 29. června 2014 v 17:42 | Reagovat

Hezký blog :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama