Miesto, kde sú démoni voľní

21. ledna 2014 v 20:42 |  Po krajine Phantasya
Postavila som si Zámok a zamkla sa v ňom pred Svetom, aby som mohla byť kým som. Behám po chodbách z mramoru, šmýkam sa po zábralí, vysedávam v tieni stromu v záhrade a čítam si rozprávky. Postavila som si Zámok a zamkla brány pred Svetom, aby som mohla pustiť všetkých mojich démonov von. Aby som bola konečne voľná musela som sa zamknúť. Pustila som von démonov, nechala ich žiť vedľa mňa v Zámku a tak nebola sama. Keď dni začali chladnúť, slnce blednúť, chcela som objať no nebol nikto, kto by ma nechal dýchať pri tuhom objatí. Prišla som do svojho kráľovstva, postavila si Zámok. Je to miesto, kde sú moji démoni a tuho ma objímajú, nechcú pustiť. Dni chladli, slnko už tak nehrialo, snežiť začalo tak som si zakúrila v krbe v komnate a zohrievala chladné dlane. V tieňoch som ich videla, sledovali ma z diaľky, ticho som sa s nimi zhovárala, bojovala, poddávala, našla som miesto kde sú všetci moji démoni voľní a konečne som bola slobodná za zamknutými bránami Zámku. Dával mi istotu, pocit zázemia, to čo som vždy chcela, bola som sama. Ja a oni. Čítala som, sedela pod stromom, behala po Zámku, písala... Občas som otvorila okno v najvyššej komnate, odkiaľ som videla až za hranice môjho kráľovstva do Sveta a sledovala ľudí. Nezáleží, na ako dlho zadržíš dych, aj tak sa raz nadýchneš, vravieval mi otec. Nevedel, že si staviam Zámok, celé kráľovstvo, bude to miesto, kde budú všetci moji démoni voľní a ja budem slobodná. Dni chladli, slnko už nehrialo, moje srdce zamrzlo, zamkla som brány Zámku a nechala Cudzinca stratiť sa v Phantasyi. Chce zničiť vežu, no nechce aby som padla. Chce ma pustiť von ale ako mám žiť mimo Zámku? Zabudla som, ako sa to robí, nerozumiem tomu. Myslí si, že áno, ale nikdy nezmením kto som. Vraví, že je čas ísť von a povedať ahoj Svetu, ale ja nerozumiem. Unikám hlbšie do Zámku, nechávam ho stáť pred zamknutými bránami snažiť sa zničiť nedobytné.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Amia Amia | Web | 18. února 2014 v 23:06 | Reagovat

Lyrické, běhavé, vyvolávající... něco.
Už mi chybí jen spící dům, kde jsem pouze já živá a dýchající a skrz sklo bych si mohla donekonečna prohlížet místo, kde jsou démoni volní

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama