Nahá smutná jazdkyňa

11. prosince 2013 v 15:42 |  Po krajine Phantasya
Vyber si. Dávajú ti na výber. Môžeš sa otočiť, nepozerať cez plece a odkráčať do hmly krajiny, z ktorej si prišla. Tú hmlu už poznáš. Žiadna bolesť, žiadne starosti, žiadna radosť ani šťastie. Hmla sa pomaly plíži, jej nehmotné chápadlá sa naťahujú za každým stromom, vždy ďalej a ďalej, dotýkajú sa pokožky Nahej smutnej jazdkyne, ktorá sa im snaží uniknúť. Nemožné. Hmla ňou celou prenikne, zahmlí city, oči umrú a jazdkyňa spomalí. Niet sa kam ponáhľať. Mŕtva duša. Mŕtve telo.
Alebo sa môžeš pustiť do priepasti, na ktorej okraji stojíš. Vietor sa mení vo víchricu. Sú v ňom všetky tvoje pocity, všetok tvoj strach. Čím viac sa bojíš výšky, v ktorej si, tým silnejší je vietor, lomcuje tebou a strká ťa bližšie k priepasti. Na spodok nevidíš, je hlboká, tmavá.
Dali ti na výber. Vyber si. Zavrieš oči. Ticho stojíš, srdce bije a prestávaš dýchať. Nemyslíš. Cítiš. Rozhodnuté. Vykročíš vpred, so zatvorenými očami sa vrhneš do tmy, ticha, hlboka. No nepadáš. Otvoríš oči a pred tebou muž. Starý, zvráskavený, šedivé vlasy vo vánku poletujú sem a ta. ,,Máš vieru?" Prikývneš a vieš, čo máš urobiť.
Zdvihneš ruku, položíš dlaň na hruď, zaboríš a chytíš horúci sval. Statočne pumpuje v hrudi, symbol tvojej lásky. Vytrhneš ho z hrude a na dôkaz tvojej viery položíš starcovy do rúk. Stečú mu tri kvapky krvi po prstoch, kvapnú do trávy a vpijú sa so zeme. Srdce vydvihne nad hlavu, máš pocit, že ti stisne srdce v hrudi, ale nemôže. Nie je tam. Je v rukách starca.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Amia Amia | Web | 21. prosince 2013 v 1:48 | Reagovat

Musím říct, že už strašně dlouho jsem na blozích nečetla nic tak lyrického.
(To je kompliment ;-) )

2 Nisharya Nisharya | Web | 5. ledna 2014 v 13:17 | Reagovat

[1]: pravda

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama