Virtuálna intimita

1. srpna 2013 v 14:42 |  Svet za oknom Zámku
Minule som bola u kamaráta a potrebovala si niečo pozrieť na internete, tak ma pustil na jeho notebook. Keď som si uvedomila, ako sa cítim, akoby som robila niečo, čo zasahuje do jeho súkromia, povedala som si, že technológia a hlavne naše počítače sa stali tak silnou súčasťou nás samých. Veď si len uvedomme, takmer každý už má vlastný počítač a v ňom svoje osobné zložky. To ma inšpirovalo k napísaniu tejto poviedky. Tie zvislé čiarky medzi vetami vnímajte ako prestrihy vo filme. Sú to dva obrazy, ktoré spolu súvisia. Prídete na to, ako?

Otvorila jeho notebook a zapla ho. Začal ticho priasť ako mačka, o chvíľu sa rozsvietil monitor. | Vošla do izby, slepo hľadala svetlo, nakoniec ho našla a zapla lampu na nočnom stolíku vedľa postele. Svetlo sa rozlialo po izbe ako vanilkový puding a doľahlo na posteľ. | Na monitore sa objavili ikony, ktoré nepoznala a pozadie... Pozadie bolo oveľa tmavšie ako to jej. Cítila sa tu tak cudzo, pohľadala ikonku internetu a potešila sa, že aspoň niečo je také, ako na jej vlastnom notebooku. | Prešla rukami po obliečkach. Boli z damašku, nie ako tie jej doma. Ona má doma obliečky z bavlny. Cítila sa tak zvláštne, len ako návšteva. Rýchlo zhodila šaty a prikryla sa. Zacítila jeho vôňu, aspoň niečo je také, ako u nej doma.

| Stále mala akýsi zlý pocit, akoby sa mu prehrabovala v krabici na spomienky. Akoby vkročila do jeho súkromia a nevedela, ako sa správať. A to si chce pozrieť len e-mail. | Nie je to však jej posteľ, je to jeho posteľ. Ona sem len prišla unavená a on jej ju veľkoryso ponúkol. Tu sníva svoje najtajnejšie sny aj najhoršie nočné mory. Bála sa zaspať, aby sa náhodou nedotkla jeho snov. Sny ľudí sú tak osobné, tak intímne. | Napísala adresu a stlačila enter. Chvíľu stránku načítavalo a potom sa otvoril mail. Jeho. Zľakla sa. Nechcela mu vojsť do mailu. Rýchlo hľadala, kde sa odhlásiť, kým sa vráti a zbadá to. Ako by mu to vysvetlila? Že si pozerá jeho súkromné správy? Konečne to našla, klikla na odhlásiť a vydýchla si. | Ležala a dívala sa hore na strop. Začínal sa jej zlievať, dokonca mala pocit, že vidí hviezdy, ktoré jej fosforeskujú nad hlavou u nej doma. Pomaly upadala do spánku, snažila sa tomu zabrániť aj napriek únave, veľmi sa bála, že ak zaspí, dotkne sa nechtiac jeho snov a čo potom? Ako mu vysvetlí, že sa dívala na jeho sny, túžby a obavy? Nakoniec však zaspala, aj keď si myslela, že ešte stále bdie. | Prihlásila sa na svoj mail. Žiadne nové správy z práce. Opäť sa odhlásila a vstala od notebooku. Takmer spadla, ako sa zľakla. Stál priamo za ňou. Celý ten čas. Videl, ako bola na jeho maily. Začala čosi nezrozumiteľné mlieť, rýchlo sa ospravedlňovala a vysvetľovala, že to nie je tak, ako to vyzerá. On sa najprv tváril prekvapene, potom sa začal smiať. "O čom to rozprávaš? Nič ti nie je rozumieť. Upokoj sa, všetko je v pohode." Usmial sa na ňu a podal jej hrnček s kávou. Všade voňala káva. | "Nesmiem!" Skríkla a prebudila sa zo sna. Sedel vedľa nej a smial sa. Zamrela. Videl, ako zaspala. Možno pochopil, že sa dotkla jeho snov. Chcela niečo povedať, no on ju pohladil po vlasoch a podal hrnček s kávou. "Ďalšia?"
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 The Wall The Wall | Web | 2. srpna 2013 v 9:20 | Reagovat

Zeď ti blahopřeje! Tvůj blog se stal oficiální cihlou!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama