Kto je Viktória

6. srpna 2013 v 20:50
Viktória je dievča, ktoré žije v Zámku. Nikto ju nikdy nestretol, nikto nevie, ako presne vyzerá, no každý ju pozná. Po Phantasyi sa šíri, že je priemerne vysoká, postavu má ako mačka - štíhlu a vyšportovanú, dlhé, rovné hnedé vlasy, ktoré sa na slnku lesknú dozlatista a ofinu. Oči má zelené mačacieho tvaru a práve preto sa šíria reči, že mačka, ktorá s Viktóriou neustále je, je vlastne ona sama. Hovorí sa, že nemá rada mačky preto, aké sú chladné, samostatné a vypočítavé a preto ju prekliala stará žena, ktorá závidela Viktórii večnú mladosť a krásu tak, že sa raz za čas, nikdy nevie kedy, premení na mačku a nikdy nevie, ako dlho tak ostane. V čase, keď je človekom sa okolo nej neustále potuluje mačka, aby jej pripomínala všetko, čo na sebe Viktória nemá rada. Ale to sú povery, ktoré pozná každé dieťa vo Phantasyi. Čo je na tom pravdy, nikto nevie. Okolo Viktórii je veľa otázok. Niektoré bytosti žijúce tu tvrdia, že sa s ňou poznajú, no je to takmer nemožné a skôr je to obyčajný výplod ich fantázie ako skutočnosť.
Veci sa však zmenili, keď do Phantasye prišiel cudzinec. Nikto nevie, prečo sa s ním Viktória spojila, v predstavách ho premiestnila do Zámku a ukázala sa mu. Tento Cudzinec sa teraz zúfalo snaží nájsť cestu do Zámku, pretože má pocit, že Viktória potrebuje pomoc alebo... Alebo môže pomôcť ona jemu. Problém však je, že veľmi málo bytostí vo Phantasyi pozná cestu a tie, ktoré ju poznajú sa mu všemožne snažia zabrániť dostať sa tam.
Čo sa vlastne deje vo Phantasyi? Kto je Viktória skutočne a čo je pravdy na rečiach, čo sa šíria? Čo chce po Cudzincovi?
Zistiť to dokážeš jedine tak, že sa vydáš na dlhú cestu po stopách Cudzinca až do Zámku.




A teraz niečo o autorke blogu:
Svoju fotografiu pre anonymitu nezverejním, ale ponúknem vám môj opis. Poďme pekne poporiadku. Som mladé dievča, ktoré má rado šport. Každý deň jazdím na koni a 3x do týždňa idem do posilňovne - teda som so svojou postavou spokojná, som štíhla a svalnatá. V pupku nosím piercing, vždy sa mi to páčilo a vnímam to ako úžasnú ozdobu môjho tela, ako náušničku, nie ako rebéliu. Som beznádejne neopaliteľná slnkom, vždy, keď sa o to pokúšam, na tri dni sčerveniem ako račik a potom vyblednem, opäť. Mám modrozelené oči mačacieho tvaru, malý nos so širokým koreňom (nie príliš, a možno ani nie je široký), špičkou trochu dohora (viete, ako tie namyslené slečinky) a plné pery, dosť. Raz mi jeden kamarát povedal, že moje črty tváre sú aj jemné aj ostré. Ako to pochopiť... Okolo brady mám ostré črty tváre a lícne kosti mám jemné. Tenké svetlé obočie mi zakrýva dosť dlhá ofina, občas cez ňu nevidím, to keď sa mi nechce strihať, potom chodím ako ten bratranec z Adamsovcov. A celú tvár mi lemujú hnedé dlhé vlasy, prirodzene trochu zvlnené ale zvyknem ich krotiť žehličkou a vtedy vyzerám aj s tou ofinou ako kleopatra.
Napísať tento odstavec bolo pre mňa mimoriadne ťažké. Veď kto dokáže perfektne (alebo aspoň sa tomu približujúc) opísať niekoho vnútorný svet, hoc aj ten svoj? Každopádne sa o to pokúsim. Mojim životným mottom je, že sa netrápim vecami, ktoré nemôžem ovplyvniť a veci, ktoré ovplyvniť môžem, ma netrápia. Odporúčam to aj vám, no mne trvalo veľmi dlho, kým som sa od problémov dokázala natoľko odosobniť, aby ma netrápili. Žijem vo svojom vlastnom svete nezávislom od tejto spoločnosti. To neznamená, že žijem niekde v lese alebo pod mostom. Znamená to, že nevnímam týždeň ako otrasné pracovné dni a úžasný víkend, ale ako pomôcku pri plánovaní. Neriešim, že nedeľa je nudný deň, lebo sa nič nedeje, má to byť deň pokoja a zajtra je pondelok. Každý deň vnímam rovnako, akurát s inými aktivitami a nedeľa pre mňa nie je o nič horšia ako piatok. Neviem, kde a kedy to začalo, ale ľudia si akosi zvykli prežívať od jedného víkendu k druhému. Ale veď, prepána, medzi tým je ďalších 5 dní. 5 dní zo 7-mich! Hold, niekto žije za týždeň 2,5 dňa, ja žijem plných 7, ale to už je na každom, čo chce. Nepáči sa mi život v tejto spoločnosti a tak som sa rozhodla neisť s davom. Väčšinu času som flegmatik, ktorý sa odmieta rozčuľovať, lebo nechce mať vrásky a na botox peniaze tiež nemá. Život som si uľahčila tým, že som k ľuďom priama a nemusím teda vymýšľať rôzne obkľuky ako komu čo povedať - jednoducho to poviem. A čo by to bol odstavec o mne, keby som nespomenula svoje princípy a morálne zásady! To by potom celý tento článok bol o niekom inom. Mám ich veľa, no nedajú sa vymenovať, jednoducho sa samé hlásia v rôznych situaciach a podľa nich sa chovám. Tak mám zaručené, že nikdy nebudem ľutovať nič, čo som urobila alebo povedala, pretože som bola presvedčená o správnosti.
Tak mi napadlo, že v krátkosti spomeniem, čo mám rada, bez nejakých zbytočných pátosov. Milujem spánok, bože, neviete si predstaviť ako rada snívam. Milujem knihy, čokoládu, svojich priateľov, moju malú sestru, zvieratá (najmä kone), dobrú hudbu (je naozaj jedno, aký žáner, ak je dobrá, tak je dobre), smiech, plávanie v noci v mori, keď prší, ticho, búrku, pekné veci, nakupovanie, moje atramentové pero so zlatým hrotom (ktoré som dostala od niekoho veľmi dôležitého)...
Dobre, teraz sa pozrime na protiklady - teda na to, čo vážne, vážne nemusím. Faloš, neúprimnosť, sebectvo, lenivosť, ohováranie, neschopnosť, neurózu (niekoho), ak je niekto dotieravý, majetnícky, detinský, najmúrejšinasvete...

V. :)
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama