Bohyňa bez citov, ale... Nebolí to

10. srpna 2013 v 22:44 |  Po krajine Phantasya
- Pozri sa na seba.
Prázdno mu hľadíš do očí a niekde v diaľke počuješ jeho hlas, akoby cez stenu. Rozmýšľaš, aké to je. Snažíš sa predstaviť si to.
- Počuješ ma? - zatrasie tebou - Pozri sa na seba. Všetci ťa milujú, každý, na koho sa pozrieš si ťa zamiluje, pretože je v tebe niečo... Je v tebe niečo nevysloviteľné, si všetkým, čím muž chce mať ženu. Si pre muža vzrušením, pokušením aj hriechom. Si bohyňa. Bohyňa bez citov.
Opäť mnou zatrasie. Aké to asi je?
- Aké to je, keď ti na niekom záleží?
- Bolí to.
- Tak prečo chceš, aby som cítila bolesť?
- Pretože je to ľudské, je to súčasť toho, čo znamená žiť. Necítiť je ešte horšie, ako tá bolesť. - vzdychne si - Všetci ťa milujú, ale ty cítiš samotu. To preto, lebo nemiluješ. Keby si milovala, cítila by si tú osobu stále pri sebe a nikdy by si nebola sama.
Usmejem sa. Skutočne nemilujem. Vlastne necítim nič. Žiadne emócie.
- Je to horšie, ale... - odmlčím sa a zašepkám mu do ucha - nebolí to.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama