Živý tieň

7. června 2013 v 18:18 |  Po krajine Phantasya
Poviedka napísaný pre Literárny klub na tému Živý tieň. Zavrite oči a otvorte srdce, tak znie moja rada pri čítaní tejto poviedky :)


Kráčam lesom. Kráčam púšťou. Prekonávam hory, no stále to nestačí. Kto si, že si ochotný prejsť so mnou všetky tieto cesty? Kto si, že nasadzuješ svoj život bez toho, aby si sa mi niekedy ukázal? Snažila som sa, toľkokrát som zahliadla tvoj tieň v uličke, no vždy, keď som do nej nazrela, nebol si tam. Zmizol si, ako miznú tiene keď vychádza slnko. Ja som to slnko.
Cítim všetky tie zvláštne pocity, ktoré ľudia nikdy nepochopia. Ako to vlastne s nami je? Snažím sa pred tebou uniknúť, snažím sa ťa nájsť. Raz si mi povedal, aby som ťa hľadala tam, kde nie si. Tu nie si. Každý večer vychádzam na ulicu v Barcelone, aby som ťa zahliadla na Champs-Elysées. Snažím sa ťa dostihnúť, no ty ma ešte vždy naháňaš. Prešla som celý svet, dívala sa do každej uličky, dúfajúc, že v nej zahliadnem tvoj tieň. Svoj tieň. Náš tieň. Prečo ma prenasleduješ? Každý večer až do rána blúdim ulicami Paríža, aby som ťa zbadala medzi živými sochami na La Ramble. Sama. S tebou za pätami. Predieram sa davom rovnakých ľudí, odstrkujem ich od seba a kliesnim si cestu. Ktosi ma zatiahol za vlasy, niekto ma udrel lakťom do žalúdka. Zastonala som, no nezastavila sa. Idem vpred, som už na konci La Rambli, kde je Arc de Triumph. Niekto na mňa zakričí "hey, mademoiselle!" no ja sa neobzerám a kráčam vpred s tebou za pätami. Od teba. Musím ťa nájsť tam, kde nie si. Zrazu sa z davu ľudí okolo mňa vynorí malé dievčatko a postaví sa mi do cesty. Díva sa na mňa hlbokými modrými očami a blonďavé vlnky jej padajú do očí. Odhrnie si ich, pozrie poza môj chrbát a vykríkne "papa!" Strhnem sa. Vyzerá presne ako ona. Má naše oči, blonďavé vlásky ako ty a moje kučierky. Prudko sa otočím, šaty divoko zavejú, zakryjú dievčatko a keď opäť padnú k zemi, už tam nie je. Dívam sa za seba. Na svoj tieň. Náš tieň. Srdce bije stále rýchlejšie, miestami vynechá pár úderov na potom sa opäť rozbúcha, ešte silnejšie. Stojíš tam, tvoj a môj tieň ako jeden. Pozriem na zem, cítim, ako sa ma dotýkaš a ako mi zovrie srdce. Tvoj tieň sa ku mne začne približovať. Dotýkať sa ma.
Tvrdo dopadnem hlavou na zem La Rambli, červený pramienok krvi mi rozmaže špirálu na mihalniciach a jediný, kto si to všimol, bolo malé strapaté dievčatko stojace neďaleko, tíško hľadiace na akúsi cudziu ženu, ktorá sa tesne pred pádom chytila za srdce. Otočí sa a odíde.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama