Zmy naše hriechy

27. května 2013 v 23:08 |  Svet za oknom Zámku


Zazvonil budík. Spod paplónu vystrčila ruku a vypla ho. Vzdychla. Je ráno. Otvorila oči a rozospatým pohľadom sa pozrela von oknom. Pršalo. Dážď padajúci na parapet, pripomína jej to hru na klavír. Zavrela oči na zlomok sekundy, no jej sa to zdalo ako večnosť. Počúvala dážď. Večnosť, ktorá sa skončila keď ich otvorila. Vstala z postele a natiahla si stuhnuté svaly, bolo to tak príjemné. Zapla horúcu vodu v kúpeľni, para stúpala nahor, zarosila zrkadla. Pozrela sa doň a videla s ňom rozmazane svoju tvár. Prstom utrela zrkadlo na mieste, kde mala oči a pozerala sa. Bolo tak príjemné v chladné daždivé ráno dať si horúcu sprchu a zmyť všetky starosti. Vyšla zo sprchy a utrela si nahé telo od kvapiek vody. Vyzerala ako odetá v perlách, no teraz už bola len nahá. Obliekla sa a namaľovala. Najprv make-up, potom tiene na oči, špirála, rúž. Zobrala tašku a vo dverách sa pozdravila rodičom. Matka na ňu pozrela. Pohľadom smutným, neprítomným, akoby pozerala cez ňu. Usmiala sa a zavrela za sebou dvere. Vo chvíli, keď vyšla z brány, sedemkrát zazvonili zvony na kostole. Kráčala po mokrom chodníku, nedbajúc na mláky. Veď ako by jej mohli ublížiť? V škole si prezula mokré topánky a s mokrými ponožkami vkĺzla do prezuviek. Nevadilo jej to. Vošla do triedy, usmiala sa a pozdravila. Všetky oči sa dvihli, pozreli na ňu, najskôr smutne, daždivo. Neprestávala sa usmievať a aj pohľady jej spolužiakov zmäkli. Sadla si, pozrela von oknom na ľudí s dáždnikmi. Na čo sú im dáždniky? Veď dážď je tak krásny. Zmyje všetky naše problémy, naše starosti, hriechy - očistí nás. Má rada dážď.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama