Šípky života

6. dubna 2013 v 11:24 |  Svet za oknom Zámku

Idem po chodníku. Je starý, popraskaný, s dierami. Mám pocit, že má aspoň 18 rokov. Vedľa starého opusteného domu, s popraskanou omietkou a túlavou mačkou na parapete okna sa týči do výšav oblakov akási značka. Zdvihnem pohľad k zamračenému nebu a zaostrým zrak. Dopravná značka. Hlavná ulica. Poobzerám sa a skutočne, stojím na Hlavnej ulici môjho života. Pohnem sa teda ďalej, prejdem okolo ďalších domov, rovnako starých ako bol ten prvý, s rovnakou popraskanou omietkou a rovnakou mačkou na parapete. Ticho, vlhko vo vzduchu. Medzi dvoma domami zbadám medzeru. Približujem sa k nej a čím som bližšie, tým je hmla hustejšia a vlhkosť vo vzduchu tažšia. Začína pršať. Prejdem pomedzi domy a mám pocit, že som v okne jedného z nich kohosi zahliadla. Potknem sa a spadnem na vlhký asfalt. Udrela som si kolená a teraz si ich bolestivo šúcham dlaňami, keď zbadám, na zemi pod nenápadným listom spadnutým z jesenného stromu, značku. Dopravnú značku. Prikrčím sa k zemi, tak, až mám líce na studenom asfalte a odhrniem list. Zákaz odbočenia. Vstanem, oprášim si kolená a pozriem za roh domu, no pri ďalšom kroku vpred stúpnem na malú značku a zlomím ju. Ani si to nevšimnem, pretože za rohom je park. Mestský park plný krásnych farebných stromov. Zfarbila ich jeseň. Ešte stále zelená tráva a lavička pri malej fontánke. Vždy sa mi páčili parky. Cez stred prebehne veverička a ja sa za ňou rozbehnem. Chcem sa k nej pripojiť, behať po svete, slobodne si skákať a smiať sa. Ale ako bežím uličkou k parku, z domov vychádzajú ľudia. Mám pocit, že ich poznám, ale nie som si istá, kto sú. Približujú sa stále bližšie a bližšie a ja utekám rýchlejšie a rýchlejšie. Už za mnou načahujú roztrasené, kostnaté ruky a do tváre mi hľadia vystrašenými očami. Stoj! Vráť sa! Nezblázni! Je to nebezpečné! Kričia na mňa zo všetkých strán známy neznámy. Zavriem oči. Cítim čerstvý vzduch a počujem šumieť farebné listy v jesennom vetríku. Vlhký a studený asfalt končí a namiesto neho teraz behám po mäkkej tráve. Zastavím sa až v strede parku, pri lavičke a fontánke. Obzriem sa za seba, ale nikoho tam už nevidím. Len akési mesto v hmle sa za mnou črtá a ja si spomínam na staré domy s popraskanou omietkou. Teraz som v parku. Veverička ma zvedavo sleduje z bezpečia stromu a v labkách drží oriešok. Zrejme som ju zaujala, lebo oriešok jej vypadne a dokotúľa sa priamo k mojim nohám. Pomaly sa zohnem a zdvihnem ho. Natiahnem ruku ku konáru, na ktorom sedí a podám jej ho. Veverička najprv ostražito sedí, nehýbe sa, sleduje ma, no nakoniec usúdi, že nie som nebezpečenstvo, oriešok si rýchlo vezme a zmizne v korune stromu. Ešte raz sa nadýchnem čerstvého vzduchu.
Co chtěl autor říci

Chcela som vyjadriť svoje pocity z dnešného sveta. Máte určenú jednu hlavnú cestu - narodiť sa, vyrásť, ísť do školy, celý život pracovať, umrieť. Ak sa ale rozhodnete odbočiť na vedľajšiu, urobiť to, čo skutočne chcete VY, svet naokolo - ľudia - vás začnú strašiť a odhovárať tak, ako to urobili ľudia, keď som sa rozbehla k parku. Mala som dve možnosti. Lepšie sa prizrieť do tvárí ľudí po stranách chodníčka k parku a spoznať v nich svoju rodinu a priateľov alebo zavrieť oči, prestať vnímať ich roztrasené ruky a strach v očiach a započúvať sa do cesty, ktorou som sa rozhodla ísť. Počuť šumenie lístia a žblnkot fontánky. Keď som dobehla do parku a obzrela sa, videla som mesto v hmle. V hmle, pretože som z neho odišla, pretože som už v ňom viac nežila a ľudia, ktorí tam ostali, sa stratili, nenásledovali ma, príliš sa báli a preto nikdy nespoznali rozkošný park, priamo za ich mestom. Pritom stačilo zabočiť do uličky medzi domami.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Jituš Jituš | E-mail | Web | 6. dubna 2013 v 11:45 | Reagovat

Nádherný článek na TT.. Jeden z nejlepších, které jsem kdy četla.. Umíš opravu nádherně psát a celý ten článek jsem četla na jeden dech.. :)
Moc pěkný blog.. :)

2 Viktória Viktória | E-mail | Web | 6. dubna 2013 v 11:47 | Reagovat

[1]: Ďakujem Jituš :) Tvoja pochvala ma naozaj veľmi potešila :)

3 dajiiny dajiiny | E-mail | Web | 6. dubna 2013 v 11:47 | Reagovat

(y)

4 Izí Izí | E-mail | Web | 6. dubna 2013 v 14:01 | Reagovat

Krásné :)

5 eazi eazi | Web | 6. dubna 2013 v 15:35 | Reagovat

Wau, smekám, nádherně vyjádřené pocity! :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama