Ab imo pectore

26. listopadu 2012 v 1:02 |  Po krajine Phantasya
Hodinky tykajú. Tam papa, tam papa... Z vedľajšej izby hrá klasika. Pozrie sa na ciferník - pol jedenástej a šesť minút. Tam papa, tam papa... Počuje, ako podpätky topánok klopkajú na chladnom mramore. Je mu horúco. Zvuk sa stále zosilňuje. Tam papa, tam papa... Ide do rytmu hudby, a možno si aj tancuje. Zrazu pred dverami stíchne. Je nervózny, prečo zastala? Pozrie sa na hodinky v ruke - pol jedenástej a deväť minút. Minútová ručička sa posunie o jeden dielik a otvoria sa dvere. Stojí vo dverách, usmieva sa naňho, krásne a zoširoka, a oči jej horia. Rozbehne sa k nej a objíma ju, bozkáva, plače a smeje sa zároveň. Tam papa, tam papa... Vreckové hodinky pusti z ruky a gravír osvieti lúč svetla - Ab imo pectore. Mala pravdu, keď mu darovala vreckové hodinky na Vianoce. Miluje ho z hĺbky srdca a čakala tie roky, len aby raz boli spolu.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama